Kalkile pousantaj grès nan kò w ak metòd US Navy. Antre mezi kou, ren, ak anch ou pou rezilta egzat. Gen ladan kategori grès nan kò pou gason ak fanm.
16.9%
Pousantaj grès nan kò
Fòm
Kategori
Grès Kò
Pousantaj grès kò se rapò tisi adipez ak pwa kò total. Kontrèman ak IMC, li bay yon vrè imaj konpozisyon kò — ou kapab gen yon IMC nòmal men grès kò wo (sa yo konnen kòm "mg men gra"), oswa yon IMC wo akòz mas miskilè. Konprann pousantaj grès kò ou ede ou mete objektif fitness reyalis e sivye pwogrè reyèl.
Ran ki an sante se 6-24% pou gason ak 14-31% pou fanm. Grès kò ki twò ba (anba 5% pou gason, 12% pou fanm) danjere pou sante. Grès kò wo ogmante siyifikativman risk dyabèt tip 2, maladi kadyovaskilè, ak ipètansyon.
Metòd US Navy
Kalkilatè sa a itilize metòd US Navy, devlope pou evalye konpozisyon kò pèsonèl militè. Metòd la itilize mezi sikonfewans kò ak wotè nan yon fòmil logaritmik ki bay presizyon klinikman akseptab san ekipman chè.
Pou gason: BF% = 495 / (1.0324 − 0.19077 × log10(ren − kou) + 0.15456 × log10(wotè)) − 450
Pou fanm: BF% = 495 / (1.29579 − 0.35004 × log10(ren + anch − kou) + 0.22100 × log10(wotè)) − 450
Presizyon tipikman nan 3-4% lè mezi yo pran kòrèkteman. Mezire nan maten, anvan manje.
Mezi
Kou: Mezire anba larenks, lèjèman panche anba. Pa kontrakte mis kou ou.
Ren (gason): Nan nivo lonbrik, pandan respirasyon nòmal — pa rale vant ou.
Ren (fanm): Nan pwen ki pi etwat nan ren an.
Anch (fanm): Nan pwen ki pi laj anch ak fès yo.
Kategori
Grès esansyèl (Gason: <6%, Fi: <14%)
Kantite minimòm ki nesesè pou lavi. Danjereman ba.
Atletik (Gason: 6–13%, Fi: 14–20%)
Tipik pou atlèt ak moun ki gen fòmasyon entansif.
Fòm (Gason: 14–17%, Fi: 21–24%)
Bon fòm fizik, definisyon misk vizib.
Mwayèn (Gason: 18–24%, Fi: 25–31%)
Ranje an sante pou granmoun mwayèn.
Obèz (Gason: > 25%, Fi: > 32%)
Risk sante ki wo. Konsidere konsilte yon founisè swen sante.
Metòd mezi
Skinfold konpa, DEXA eskanè, ak enpedans bioelektrik yo chak gen diferan nivo presizyon. Sèvi ak menm metòd la toujou.
Metòd US Navy estime pousantaj grès nan kò lè l sèvi avèk mezi sikonferans kò (kou, ren, ak ranch pou fanm) ansanm ak wotè. Li itilize yon fòmil logaritmik ki devlope pou evalyasyon kondisyon fizik militè epi li egzat nan 3-4% lè yo pran mezi kòrèkteman.
Ranje sante yo diferan selon sèks: gason 6-24%, fanm 14-31%. Atlèt yo anjeneral tonbe nan 6-13% (gason) oswa 14-20% (fanm). Grès esansyèl - minimòm ki nesesè pou lavi - se pi ba pase 5% pou gason ak 12% pou fanm.
Gason: mezire nan nivo lonbrit la pandan respire nòmal. Fanm: mezire nan pwen ki pi etwat nan ren an. Pa souse nan vant ou. Pran mezi a nan maten pou konsistans.
BMI itilize sèlman wotè ak pwa, kidonk li pa ka fè distenksyon ant grès ak misk. Pousantaj grès nan kò dirèkteman mezire pwopòsyon de tisi grès nan kò ou, fè li yon endikatè ki pi egzak nan risk sante ak nivo kapasite.
Yon konbinezon de defisi kalorik (manje mwens pase TDEE ou), fòmasyon fòs pou konsève mas nan misk, ak egzèsis kadyovaskilè pi efikas. Pèdi 0.5-1% grès kò pa mwa se yon pousantaj reyalis ak dirab.